Virtuálny tréning … Ako na to?

Na rozdiel od porád (kde väčšinou hovorí šéf  – ostatní len keď sú priamo vyzvaní) a webinárov, kde je aktívny prednášajúci a účastníci sa zapájajú najmä cez “chat”, tréning vyžaduje výrazne väčšiu aktivitu všetkých účastníkov.

Z pohľadu dizajnu tréningu alebo workshopu je potrebné, aby sa komunikácia čo najviac podobala osobnej komunikácii pri tréningu. Tomu je potrebné prispôsobiť aj počet účastníkov a spôsob fungovania. Nadužívanie technologických tlačidiel namiesto vizuálnej komunikácie (ktorú technológie umožňujú), úroveň workshopu zhoršuje. Pritom aj virtuálny workshop môže byť podobne efektívny ako tradičné osobné stretnutie – len treba mať správne stanovený cieľ a použiť správne nástroje.

Najväčšou výzvou vo virtuálnom prostredí je stála pozornosť. Účastníci sa ľahšie rozptyľujú (všetky tie vyskakujúce notifikácie) a venujú aktivitám, ktoré by pri osobnej komunikácii nerobili. Je jednoduchšie skryť sa a nezapájať. Môže tiež vzniknúť pocit, že všetky diskusie sú len medzi trénerom a jednotlivcom. Aby sa týmto situácia predišlo, tu je zopár tipov, ako to robiť čo najúspešnejšie.

Stanovte si cieľ: tak ako pri štandardnom tréningu si stanovte, čo chcete, aby si účastníci odniesli a najmä čo chcete, aby robili ináč.

Určite pravidlá: napr. tie, ktoré sú vymenované nižšie

Všetci zapnuté video (a ak to je možné, aj zvuk): toto je kľúčové pravidlo – virtuálny tréning je o všetkých účastníkoch a ich zapojení sa, nielen o prednáške trénera. Určite sa budú niektorí vyhovárať na zlé pripojenie – pripojenie to je jednou z podmienok úspešného virtuálneho tréningu (ak to má byť len zvuk, môžete účastníkom poslať podcast).

Neskrývať sa za PowerPoint: aj pri fyzických prezentáciách je bežný zlozvyk trvale zapnutého projektora – pri virtuálnom tréningu je to ešte horšie. Tak ako pri prezentácii je dobré pravidelne obraz skryť, pri tréningu je to ešte dôležitejšie, najmä pri diskusii a aktívnom zapojení účastníkov. PowerPoint má prezentáciu podporiť – nie nahradiť.

Neskrývať sa za technológiou: všetky tie ikony, emotikony a funkcie sú síce sexy, ale o čo lepšie je, keď účastníci fyzicky zdvihnú ruku, aby sa zapojili alebo položili otázku. Zabudnite na tlačidlo zdvihnutia ruky. Prerušte zdieľanie obrazovky na rôznych miestach a nechajte účastníkov komunikovať aj vizuálne, výrazne sa tým zlepší diskusia.

Menšie skupiny: je potrebné prispôsobiť dizajn tréningu jeho cieľom. Ak chcete, aby bol tréning interaktívny a účastníci sa aktívne zapájali, maximálny počet je 6-9.

Používajte nástroje webmítingu – chat, hlasovanie/ankety, breakout rooms (prácu v skupinách), aby ste zabezpečili dynamiku a rozmanitosť tréningu.

Zapájajte účastníkov: žiadajte ich o komentáre, pripomienky a spätnú väzbu. Mnohí tréneri sa radi predvádzajú a “počúvajú”, namiesto aby zapájali účastníkov (najmä) otázkami.

Zapájajte všetkých jednotlivcov: najlepší spôsob, ako udržať pozornosť, je keď účastníci vedia, že kedykoľvek ich môžete zapojiť a vyzvať na diskusiu. Využite kombináciu “dobrovoľného” zapojenia a cieleného vyzvania účastníkov.

Udržujte diskusiu – cielenú, energickú a k veci. Čas je pri virtuálnom stretnutí vnímaný ináč. Položte otázku, získajte odpoveď, poďakujte za ňu, pridajte – ak máte niečo, čo môžete pridať – a pokračujte ďalej.

Sledujte celú skupinu: vo virtuálnom prostredí je ľahké sa stratiť. Niektorý účastník môže mať pocit, že diskutuje len s vami a ignoruje ostatných. Je vašou úlohou, aby ste sa nedostali príliš hlboko do individuálnej konverzácie s ktorýmkoľvek účastníkom – snažte zapojiť aj ostatných.

Pokyny musia byť jasné a jednoznačné: akonáhle sa účastníci presunú do skupín, je ťažšie zachytiť a korigovať zadanie, ako vo fyzickej skupine. Rovnako sa to týka aj podporných materiálov

Rátajte s prestávkami: prestávky pomáhajú sústrediť sa. Dajte informáciu o tom, kedy budú prestávky. Ak sa môžu účastníci počas tréningu postaviť, pomôže im to – povzbudzujte ich, aby sa počas prestávok postavili a pohybovali sa.